Tatry ( zdola aj zhora )
Počasie nevábne, ráno skoré, nedeľné – 25.10.2015. Na železničnej stanici vo vestibule sa od 7:15 hod. začínajú mihať hnedožlté šatky. No super, ďalší výlet. Tentokrát ideme spoznať naše veľhory zvnútra, aj zvonku. Zdola aj zhora. V pláne je navštíviť Beliansku jaskyňu, aj múzeum Tanap-u. Nazbierala sa nás pekná kôpka 41 detí, 4 študenti a 13 dospelých ( z toho 9 rodičov ). Osobným vlakom o 7:42 hod. sme sa pohli v ústrety novým zážitkom. V Kysaku sme prestúpili do rýchlika. Po skúsenostiach z predošlého výletu do Tatier, sme si zakúpili miestenky. Bolo to z hľadiska bezpečnosti rozumné riešenie. Deti budú pokope, a nie ako minule v troch vagónoch. Cesta ubiehala pekne. Z pochmúrneho, nepekného rána sa začal rodiť taký istý deň. Cesta pokračovala Veľká a Malá Lodina, Margecany, … Jedna stanica za druhou. No kupodivu od Spišskej Novej Vsi čím bližšie k Popradu tým bol deň krajší. Dokonca sa pred Popradom ukázalo Slnko. Tatry boli nádherné. Zaliate teplým jesenným slnkom. Obloha skoro bez oblakov, krásna modrá. Jednoducho rozprávka pre dušu.
V Poprade sme prestúpili o 9:30 hod. do objednaného autobusa. Vodič, taký malý milý mužíček, mal zjavne radosť, keď som deťom vysvetlil, že sa v autobuse nebude jesť, a nohy patria na zem. Už ani neprotestoval, že je nás viac ako miest v autobuse. Cesta k jaskyni ubehla raz dva. Zaparkovali sme na parkovisku, a už bol pri nás chlapík, že parkovné stojí 10,-€. ( Že potom neskôr necháme ako vstupné do jaskyne cca 270,-€ ho ani netrápilo, no čo už. Na Slovensku sa ťažko dohodne obec, ktorá vyberá parkovné a správa jaskyne čo vyberá vstupné. Ále dosť, deťom to nesmie skaziť náladu. ) Tá nálada bola super. Po cestičke do kopca k vstupu do jaskyne sme sa niektorí zadýchali. Niektorí aj spotili. Na kopci bola perníková chalúpka, kde sa deti zbavili peňazí. Kúpili si upomienkové predmety. Od chalúpky ešte kúsok a sme pred vstupom do jaskyne. Trochu sme sa vydýchali, a zašli k pokladni zistiť čo a ako. Keďže sme boli dopredu ohlásení (vďaka šikovnej Mutti), tak hneď po zaplatení vstupného (ktoré sme vďaka Kajinmu strýkovi mali trošku lacnejšie), sme šli dnu. Kovové dvere, za nimi dlhý úzky tunel vysekaný do skaly. Míňame miesto prvého vstupu do jaskyne, a už sme v prvej sále. Prvý úvodný výklad, a zisťujeme, že sprievodkyňa je príjemná osoba. Pomaly postupujeme po vynovenom chodníku, s pekným nerezovým zábradlím, minulý rok prebehla v jaskyni prestavba a vynovenie. Dozvedeli sme sa, že v jaskyni je skoro 1000 schodov. Priestory jaskyne sú krásne. Kvapľov je síce menej, no sú zaujímavé. Rozľahlé sály, vysoké komíny, zaujímavo tvarované stalagnity, stalaktity a rôzna kvapľová výzdoba i početné jazierka sú uchvacujúce. Chodník sa vinul jaskyňou, raz bolo úzko, raz zasa široko, no pomaly sme stúpali po schodoch. Bolo vidieť, že správa jaskyne dbala o bezpečnosť i estetiku zároveň. Na stanovených miestach sme zastavovali a sprievodkyňa nám podala výklad. Rozprávala, vysvetľovala i odpovedala. Potom sme zišli do nádhernej sály s jazierkom, v ktorej usporadúvajú koncerty, s názvom Hudobná sieň. Tam sa zhasli svetlá, a hneď bola tma až sa krájať dala. Potom sme si vypočuli zopár hudobných skladieb so svetelnou šou. Aby sme neostali nič dlžní, tak sme zaspievali skautskú hymnu. Potom sme sa niekoľkými schodmi dostali do prvej sály a tunelom späť von. Pred vstupom bolo niekoľko lavičiek, niektoré aj so stolmi, tak sme sa najedli, a vypili teplý čaj na zohriatie. Pred odchodom sme si spravili spoločnú fotografiu. Na spiatočnej ceste, znova zastávka pri chalúpke, a potom až pri autobuse. Za pekného slnečného počasia sme sa presunuli do Tatranskej Lomnice.
Tam sme prešli pešo cez park a pred nami stála budova Múzea Tanap-u. V kinosále si každý našiel svoje miesto a pani uvádzačka nám pustila film o flóre a faune v Tatrách i o ich geologickom zložení. Tak sme získali prehľad ako vyzerajú Tatry aj nad zemou, aj pod zemou. Zhora a zdola, či zvnútra a zvonku. Potom sme si prehliadli vystavené exponáty fauny i flóry. Diviaky, srny, kamzíky, jelene, vlkov i medvede. Vystavené boli aj iné živočíchy, malé cicavce, rôzne vtáky, spevavce aj dravce. Vystavené boli aj folklórne predmety – odevy, kroje, aj rôzne nástroje.
Myslím, že to bol zmysluplne prežitý deň. Deti, ale aj my sme získali vedomosti o našich veľhorách a prečo je potrebné ich chrániť. Vrátili sme sa na železničnú stanicu do Popradu, kde sa zahrala krátka hra popri čakaní na vlak. Hneď po nastúpení do vlaku, sa ukázalo rozhodnutie kúpiť miestenky ako veľmi dobrá vec. Vlak bol plný ľudí, a deti by boli rozhádzané v niekoľkých vagónoch po chodbách, či medzidverí. Ich bezpečnosť by bola neudržateľná. Pekne som poprosil o uvoľnenie kupéčiek. Zväčša nebol problém, no v jednom kupé bola partia mladých chalanov z vyloženými nohami kade tade „ čo zhltli múdrosť sveta “. Jemne zvýšená hlasitosť a rázny dôraz v tóne môjho hlasu boli zrejme dostačujúcim presviedčacím prostriedkom. Potom už bolo všetko v poriadku až do Prešova. Deti unavené, rodičia spokojní a my radi, že je za nami ďalšia vydarená akcia.
Leto
