Šatkovanie

Na skautské pomery nevídaná udalosť sa v Prešove na Základnej škole na ulici Prostějovskej udiala.
Zišli sa tam deti z nášho 7. oddielu vĺčat a ich rodičia. Prišli tiež hostia. Tammy – vodca zborový, Mufi – vlk strieborný, a aj skauti zo 49. zboru Geronimo prišli.

Úvodnú reč som zbytočne nenaťahoval, a slovo som Tammymu odovzdal. Ten pekne a múdro rozprával, každý jeho reči počúval. Potom svoje slovo Mufi dal. Najmladším ten „ najstarší “ čosi povedal.
Na všeobecnú známosť sa dáva, že štrnásti chlapci a jedenásť dievčat sa v slávnostnú chvíľu pri „ šatkovaní “ riadnymi vĺčatami stáva.

Aj keď sa už niekoľko mesiacov učíme a snažíme „ byť stále lepšími “, až šatkami ako keby sme sa stali sestrami a bratmi. Až šatky dali deťom ten pravý pocit spolupatričnosti. Ach, tie očká ako svietili, keď Matej a Milky im šatky na krk dávali. Akí boli milí, keď ruku s Tammym stískali. A tá hrdosť, keď sa do kroniky podpisovali. Nakoniec koláčiky zjedli. Šatkou si duše osviežili, koláčikom telo osladili. Všetci bratia i sestry im skrz tie šatky len dobro priali.

Aj ja im prajem nech tie šatky s hrdosťou a cťou nosia, nech im cestu životom ľahšou robia.

Leto