Šarkaniáda 2015
Vybral sa termín 18.10.2015 o 13:00 hod. a miesto kopec Bikoš za sídliskom III. nad MŠ M. Nešpora. Niekoľko týždňov pred sa počasie predvádzalo. Samé oblaky, „ pekný “ dáždik, no kupodivu vetrík nikde. Dážď a chlad, dážď a chlad. Napriek tomu sa Mutti do prípravy akcie celkom „ zakusla “. Zháňala ceny pre víťazov, aj pre zúčastnených. Doma sme z moduritu vyrobili účastenky – zvončeky na krk, a aj medaily v tvare šarkanov. Oslovila niekoľko podnikateľov a ejhľa, dobrí ľudia sa našli. Nazbierala sa pekná kôpka upomienkových predmetov, no aj sladkostí. Predvečer akcie prestalo pršať. Svitla aká, taká nádej. Aj podľa predpovede by to mohlo vyjsť. Vyšlo. Na neuverenie. Pršalo deň pred. Deň „D“ ako z rozprávky. Vyšlo aj slniečko, aj vetrík začal fúkať. Ideál na Šarkaniádu. Deň po zase dážď. Tam hore nás majú radi, chvála Bohu. Dobre, že sme verili.
Už pred 13 hodinou sa začali schádzať ľudia čo tiež verili a vydržali. Prichádzali naše deti aj s rodičmi a súrodencami. Prichádzali vĺčatá, skauti, skautky i priatelia skautingu. Každý dostal na privítanie lízatko. Tak ako sme prišli, a ostatní prichádzali začali si vybaľovať svoje šarkany, a už boli hore na oblohe. Každý si skúšal ako to vie. Svojimi voľnými „ jazdami “ sme vyprovokovali ďalších. Nechali sa na kopec vylákať aj neskauti, obyčajné deti a ich rodičia. Aj oni dostali sladké privítanie. O pol tretej nás na kopci bolo vyše stovky. Prezenčku podpísalo 70 skautov a priaznivcov skautingu. O tretej hodine popoludní slniečko pekne svietilo. Na Bikoši bolo 125 ľudí, ktorí si chceli zasúťažiť púšťaním šarkanov. Óóh. Toľkú účasť sme ani v sne nečakali.
Hlavný štart sa naplánoval na 15:15 hod., aby sme stihli vysvetliť pravidlá a kategórie Šarkaniády. Súťažilo sa o najdlhšie letiaceho šarkana, najvyššie letiaceho, najmenšieho i najväčšieho šarkana, najkrajšieho vyrobeného, ale aj o najfarebnejšieho. Pripravená bola aj cena útechy. Začali sme o 15:30 hod. Šarkany lietali jedna báseň. To bolo čosi. Niektorým sa darilo viac, iným menej. Navzájom sme si pomáhali udržať šarkanov vo vzduchu. Bola to jednoducho krása. Počas púšťania sme rozdávali účastenky – všetkým. Po hodine a pol sme začali vyhodnocovať šarkaniádu. Rozdali sa ceny bez ohľadu či to bolo vĺča, skaut, či neskaut. No nikto neodišiel bez omaľovanky, píšťalky, cukríkov, horalky, pera či ceruzky, reflexnej pásky a pexesa. Rozdali sme aj medaily. Tie detské očká žiarili. Rodičia, hlavne neskautov, boli milo prekvapení z cien a upomienkových predmetov. Tiež boli milo prekvapení privítaním. Ďakovali nám za pekné popoludnie.
Toto bolo účelom šarkaniády. Aby sa každý účastník cítil uvoľnene, aby sme spoločne strávili pekné popoludnie a tiež aby sa oživili tradície púšťania šarkanov. Naša spoločensko športová akcia mala tiež priblížiť skauting ľuďom zo sídliska, čo sa nám aj podarilo. Nazdar na ďalšej akcii.
Leto
